Dôvod, pre ktorý sa ozývam tentokrát je jednoduchý - idem na týždeň zresetovať hlavu. :-)
Asi sa pýtate kam...Nuž. Počas školského roku som sa prihlásila do jednej literárnej súťaže, v ktorej mali z vyše 320 účastníkov vybrať 40 najlepších, ktorí budú pozvaní na chatu (resp. literárne sústredenie), kde bude celá súťaž vyhodnotená a majú tam pripravené rôzne aktivity a blá, blá, blá. Zhodou okolností som medzi 40 najlepšími bola. ;-) Popravde neviem, či sa mám tešiť, snáď si to tam užijem. Keď sa vrátim sem možno hodím tú poviedku, ktorú som tam posielala.
Včerajší deň som inak strávila celý deň v Nitre. Do obeda som behala s mamou po nákupných centrách, žiaľ, žiadne slušné veci som tam nenašla. Teda, až na jedny šaty, do ktorých som nenarvala môj výstrih. *Prevracia očami.* Asi ich budem strašne dlho oplakávať, boli nádherné. Čierne, musím si podobné zohnať. Mamina mi však aspoň kúpila spomínané cédečko Zeppelínov - mali výpredaje, po 3 eurá. Nechápem prečo také skvosty predávajú tak lacno, ale čo už človek narobí, aspoň som ľahšie prehovorila mamu.
Potom som bola s A., ktorý mimochodom zdrhol 100 km z domu len aby ma videl. Ale pšt. Klasika, prechádzali sme sa, rozprávali a to ostatné. Najlepší bol telefonát s jeho kamarátom, ktorý volal A., hovorme mu M.
M.: Kde si?
A.: Hmmm, vonku, asi 100 km od Blavy.
M.: S frajerkou?
A.: Hej.
M.: Dúfam že vás neruším pri nejakých intímnostiach.
*Nasledoval môj výbuch smiechu, ktorý trval značne dlhú dobu. Nevadí.*
